Z odôvodnenia rozsudku:

Od roku 2010 poskytovala strana Odporkyne navrhovateľke účtovné služby. Pri ich poskytovaní došlo postupne k významným nezrovnalostiam v účtovníctve, medzi inými v trvalých aktívach, pokladničných vyrovnaniach, mzdových listoch, medziokresných vyrovnaniach, finančných výnosoch a nákladoch, ako aj prevádzkových výnosoch a nákladoch. Nezrovnalosti sa týkali najmenej štyroch rokov späť. Nedostatočné vedenie správnych účtovných kníh vystavovalo navrhovateľku hrozbe pokút a daňových sankcií, a zároveň bránilo možnosti generovať aktuálne finančné výsledky, čo obmedzovalo jej schopnosť robiť investičné rozhodnutia. 

Tieto nezrovnalosti sa stali zdrojom konfliktu, ktorý sa strany snažili zmierniť dohodou z 17. júla 2020. Na jej základe si strany dohodli ukončenie zmluvy o poskytovaní účtovných služieb. Odporkyne sa tiež zaviazali vrátiť všetky finančné a účtovné dokumenty patriace navrhovateľke do 3 dní. V §2 ods. 3 Dohody sa odporkyne zaväzovali tiež uhradiť náklady spojené s potrebou uviesť účtovné knihy navrhovateľky do stavu súladu so zákonom o účtovníctve, ako aj náklady na prípadné administratívne pokuty, pokuty a úroky zo zmeškaných daní súvisiacich s nezrovnalosťami. 

[...]

V pripojenej informácii k žalobe navrhovateľky a vyhlásení odporkýň z 24. augusta 2020 sa strany dohodli, že celková suma škody navrhovateľky, ktorú sa odporkyne zaviazali uhradiť na základe dohody, dosahuje 760.000,00 zlotých. Odporkyne sa zaviazali na úhradu sumy 250.000,00 zlotých - do 26. augusta 2020. 

Dňa 26. augusta 2020 odporkyne skutočne uhradili na bankový účet navrhovateľky sumu 200.000 zlotých, pričom požiadali o dodatočný čas na uhradenie zostávajúcich 50.000,00 zlotých vzhľadom na potrebu získania týchto prostriedkov, najneskôr pri účtovnej správě navrhovateľky, ale nie neskôr ako do 4. septembra 2020. Navrhovateľka s tým súhlasila. 

Chýbajúca suma však nebola odporkyňami uhradená v tomto termíne. 

V ten deň odporkyne podali navrhovateľke vyhlásenie o odstúpení od právnych účinkov dohody ako uzavretej pod vplyvom nezákonnej hrozby. Vo vyhlásení odporkyne tvrdili, že pred jej uzavretím nový účtovník navrhovateľky, pán […], formuloval k ich osobe vyjadrenia ako: „pošle ich do ponožiek“, „jeden telefonát na prokuratúru a nie je vás“, a že: „nemáte žiadne vyjednávacie tromfy“. Ďalej, podľa hodnotenia odporkýň, pán […] priamo vyhrážal odporkyniam začatím trestných konaní, takto si vynucoval uzavretie dohody. Medzičasom by boli odporkyne schopné sami obnoviť finančné a účtovné dokumenty do stavu súladu so zákonom, keby im navrhovateľka neprerušila prístup k údajom na jej počítači. Škody by sa možno takto podarilo vyhnúť. 

V zázname z konverzácie, ktorý bol priložený k odpovedi na žalobu z 21. augusta 2020, pán […] vyhlásil okrem iného, že „nemá zmysel robiť hlúposti, že do pondelka niečo pošleme (na prokuratúru - pozn. O.Sz.) - všetky tieto záležitosti budú riešené v pondelok“. Ďalej naznačil, že „nechcel by som to poslať na prokuratúru“ a niekkoľkokrát viac či menej jednoznačne naznačil, že informuje orgány činné v trestnom konaní o podozrení zo spáchania trestného činu odporkyňami pri vedení ich účtovných kníh. Neposkytol však podrobnejšie údaje o tom, aké trestné činy by to mohli byť, ani z ktorých konkrétnych správaní odporkýň by mali vyplývať. 

Okrem všeobecných vyjadrení […] opísaných vyššie neboli voči odporkyniam formulované iné hrozby, ktoré by mohli ovplyvniť správne prijímanie ich rozhodnutí pri uzatváraní dohody z 17. júla 2020. 

[...]

Rozsudok rozhodcovského súdu obsahuje:  

Žaloba v tejto veci si zasluhuje celé vypočutie.  

Rozhodcovský súd nemá pochybnosti o tom, že strany v tejto veci uzavreli dohodu z 17. júla 2020 platným a účinným spôsobom. Základným argumentom odporkýň, narúšajúcim právnu silu dohody, je vyhlásenie o odstúpení od jej právnych účinkov vzhľadom na skutočnosť, že pri jej uzatváraní boli pod vplyvom nezákonnej hrozby. 

Odporkyne také vyhlásenie podali v liste z 4. septembra 2020, pričom toto vyhlásenie si vyžaduje hlbšiu analýzu.

Podľa čl. 87 Občianskeho zákonníka môže osoba, ktorá podala vyhlásenie vôle pod vplyvom nezákonnej hrozby druhej strany alebo tretej osoby, odstúpiť od právnych účinkov svojho vyhlásenia, ak z okolností vyplýva, že sa mohla obávať, že jej či inej osobe hrozí vážne osobné alebo majetkové nebezpečenstvo. Vada opísaná v čl. 87 Občianskeho zákonníka spočíva v chybnom fungovaní mechanizmu vôle, teda na chybe pri prijatí aktu vôle (Wolter, Občianske právo 1986, s. 312 a 320). 

Na to, aby bolo možné odstúpiť od právnych účinkov vyhlásenia vôle daného pod vplyvom hrozby, hrozba musí byť nezákonná a vážna v tom zmysle, že ten, kto podava vyhlásenie vôle, sa môže obávať, že jeho osobné alebo majetkové záujmy sú závažne ohrozené. Táto v zásade subjektívna podmienka podlieha objektivizácii, pričom jej základné kritériá sú uvedené v samotnom zákone (tak: komentár k čl. 87 Občianskeho zákonníka pod redakciou Pietrzykowského, 10. vydanie, Varšava 2020, systém Legalis). 

Vzťahujúc tieto úvahy na predmet tejto veci, nemožno prijať, že nešpecifikované hrozby odovzdania veci prokuratúre uviedli odporkyne do stavu podstatného ohrozenia, či už osobného alebo majetkového, ktoré by mohlo ovplyvniť nimi vykonávané úkony v právnych vzťahoch. Takýto záver by bol príliš ďaleko idúci. Slová vynesené daňovým poradcom […] počas rozhovoru s odporkyňami dňa 21. augusta 2020, podľa názoru rozhodcovského súdu zjavne neodrážajú zásady etiky daňových poradcov a samé osebe by mali byť základom na začatie disciplinárneho konania. 

Napriek tomu nemohli ovplyvniť správnosť rozhodovania odporkýň pri prijímaní aktov vôle.

[...] 

Stretnutie nahrané odporkyňami sa konalo v piatok, 21. augusta 2020, pričom vyhlásenie odporkyne podali až v pondelok, tri dni neskôr. Odporkyne teda mali dostatok času, aby si svoje obavy premysleli a poradili sa s právnikom. V konečnom dôsledku sú odporkyne profesionálnymi účtovníkami, osobami s nadpriemerným právnym povedomím. Zároveň je nevyhnutnosťou ich povolania najvyššia starostlivosť, čo sa týka vedenia účtovníctva. Prípadné nezrovnalosti v tomto ohľade ohrozujú verejný záujem a zasahujú do právnej istoty hospodárskeho obratu, čím sú sankcionované zákonodarným orgánom trestno-daňovou zodpovednosťou. 

Pokiaľ sa odporkyne v roku 2010 rozhodli viesť účtovné knihy navrhovateľky, museli byť vedomé tejto zodpovednosti. Ak boli navrhované účtovné knihy vedené správne podľa odporkýn, odporkyne sa objektívne nemuseli ničoho báť. Ako profesionálni účtovníci by mali byť rezistentní na takéto náznaky či poznámky od svojich klientov. Z toho istého dôvodu, ak boli účtovnícke knihy navrhovateľky vedené neseriózne, odporkyne si museli byť vedomé aspoň od roku 2016, že s týmto možno počítať s prípadnou trestnou zodpovednosťou, najneskôr od doby, keď sa tieto nezrovnalosti začali. Ťažko teda očakávať, že rozhovor s pánom […] o týchto otázkach, ktorý sa odohral 21. augusta 2020, vyvolal u odporkýň taký stav ohrozenia, že viedol k chybnej funkcii ich vôle.

Tento záver je podložený aj analýzou ďalšieho priebehu udalostí. Dňa 26. augusta 2020 odporkyne uhradili navrhovateľke 200.000,00 zlotých ako náhradu časti nákladov a požiadali o ďalší čas na zaplatenie chýbajúcich 50.000,00 zlotých. Ani samotná úhrada, ani obsah e-mailu nenaznačujú, že schopnosť odporkýň prijímať správne akty vôle bola akokoľvek obmedzená alebo vylúčená. 

Okrem toho existuje rozsiahla súdna prax, v rámci ktorej správanie hroziaceho, ktoré spočíva vo vyhrážaní sa začatím trestného konania, môže byť za určitých okolností považované za nezákonné. Právne predpisy často dávajú hroziacemu na výber, či hľadanie práva na občianskoprávnej alebo trestnoprávnej ceste (tak: rozsudok Najvyššieho súdu z 2. februára 2018, číslo správy II CSK 324/17, taktiež: Rozhodnutie Najvyššieho súdu - Oddelenie práce, sociálneho zabezpečenia a verejných vecí z 23. marca 2012, II PK 284/11, taktiež: Rozsudok Najvyššieho správneho súdu z 2. februára 2005 OSK 1055/04). 

Ďalšie dôkazy o tom, že navrhovateľka alebo pán […] vyhrážali nezákonnou hrozbou, odporkyne nepredložili. Nemožno totiž prijať za takéto dôkazy návrh na vypočutie pána […], podaný v rozpore s §18 ods. 2 Súdu, ani návrh na odborné posúdenie z oblasti účtovníctva, ktorý - z dôvodov už skôr prezentovaných - uznal rozhodcovský súd za nepotrebný. Nevyhnutne bude potrebné zvážiť takýto návrh, ak navrhovateľka bude uplatňovať voči odporkyniam nároky na náhradu škody nad uznanú sumu 250.000,00 zlotých vyplývajúcu z vyhlásenia z 24. augusta 2020. Tieto úvahy ale presahujú predmet tejto veci.

Vzhľadom na uvedené rozhodcovský súd uznal, že vyhrážanie sa odporkyniam zahájením trestného konania počas rozhovoru 21. augusta 2020 nepredstavovalo nezákonnú hrozbu, ktorá by mohla tvoriť základ na odstúpenie odporkýň od právnych účinkov dohody z 17. júla 2020 na základe čl. 87 Občianskeho zákonníka. 

Rozhodcovský súd preto stanovil na strane navrhovateľky sumu 50.000,00 zlotých s zákonnými úrokmi z omeškania od dátumu podania žaloby, a to na základe čl. 917 Občianskeho zákonníka v spojení s §2 ods. 3 a 4 dohody z 17. júla 2020, v spojení so záväzkom odporkýň z 24. augusta 2020 zaplatiť sumu 250.000,00 zlotých. 

O nákladoch rozhodoval rozhodcovský súd podľa §20 ods. 4 Štatútu súdu, pričom sa konštatovalo, že navrhovateľka vyhrala prípad úplne a je jej nárokovaná náhrada za súdny poplatok (4.206,60 zlotých) a právne zastupovanie, ktoré podľa §9 ods. 1 bod 6 Tarify poplatkov predstavujú 4.200 zlotých. Celková suma za konanie sa tak na strane navrhovateľky stanovila na 8.408,00 zlotých s zákonnými úrokmi odo dňa vydania rozsudku do dňa úhrady. 

Prípad rozhodovala pani arbitka Olga Szczęsna.

Rozsudok bol vydaný po 15 dňoch od podania žaloby.