Najprv súdne poplatky

Začíname tým prvým a najzjavnejším výdavkom, ktorým sú súdne poplatky. Marek si nepamätá konkrétne čísla, preto hypoteticky predpokladáme, že má tri prípady na omeškané faktúry. Jedna na 10 000 zlotých, druhá na 100 000 zlotých a tretia na 1 000 000 zlotých. V bežných súdoch, v bežnom postupe, by Marek zaplatil zodpovedajúc: 500 zlotých, 5 000 zlotých a 50 000 zlotých. V Ultima Ratio by rozhodcovské poplatky činili zodpovedajúc: 1 000 zlotých netto, 5 400 zlotých netto a 22 400 zlotých netto, plus 20 zlotých netto za poplatky za korešpondenciu. 

Vyššie uvedené porovnanie je pre Marka pomerne jednoduché - napokon je povolaním finančník. V prípade menších nárokov sú poplatky v bežných súdoch nižšie. Avšak, s rastom sumy, ktorú sa dožaduje, získava na atraktívnosti arbitráž. Nad 100 000 zlotých je Ultima Ratio už zreteľne lacnejšia ako bežné súdy. Prípadné zaslanie troch diskutovaných prípadoch by Markovi ušetrilo takmer 27 tisíc zlotých len na súdnych poplatkoch.

Koľko skutočne stojí čas podnikateľa

Po trochu dlhšom rozhovore s Markom sa ukazuje, že jeho nechuť k obchodným súdom má viac emocionálne pozadie. Prečo? Marek musel niekoľkokrát svedčiť na pojednávaniach. Nerozumel prečo, keďže prípady sa aj tak týkali faktúr, ktoré odberateľ nezaplatil a Marek k tomu nemal čo viac dodať. Na pojednávaniach v súdov v Poznani Marek obvykle strácal - vrátane dochádzania - pol dňa. Ale mával pojednávania aj v iných častiach krajiny. Vtedy musel odpísať viac ako jeden deň. Keď sa ho spýtali na náklady na dochádzanie, netrpezlivo zakýva rukou. Tieto ho až tak nezaujímajú, koniec koncov aj tak cestuje za obchodom. Dôležitejšie je, že takéto výpravy ho prakticky vylúčia z riadenia firmy. Keby vynásobil finančný ekvivalent svojej práce počtom pojednávaní, ktorých sa zúčastnil, vyšla by z toho celkom značná suma.

Po niekoľkých presviedčaniach Marek odhaduje, že jeho firma „ľahko rátajúc“ stráca 20 000 zlotých denne v dôsledku jeho neprítomnosti. Marek sa vtedy nezúčastňuje stretnutí, nerozhoduje, neodpisuje na maily, nečíta správy. Inými slovami - jeho firma sa nerozvíja. A pojednávania sa konajú najčastejšie v „horúcich“ obdobiach pre Markovu firmu, nie v dovolenkovej sezóne.

Právnik tiež nekoná zadarmo

K tomu sa pridávajú náklady na „Pána Advokáta“ - ako Marek nazýva právneho zástupcu, s ktorým spolupracuje. Advokát uvádza náklady na dochádzanie do súdov v mesačných faktúrach a tieto náklady Marek už vníma. Je to tzv. kilometrovné - teda takmer 1 zlotý za prejdený kilometer. Ak sa pojednávanie koná vo Varšave, vyjde to na zhruba ďalších 700 zlotých za jednu cestu. K tomu náklady na lety a ubytovanie. Marek však trvá na prítomnosti advokáta na každom pojednávaní. Raz šiel sám na súd a zástupca druhej strany - vidiac jeho zmätok - sa snažil dostať ho z rovnováhy vložením do jeho úst slov, ktoré nijak neodrážali realitu. Marek vtedy stratil veľa nervov. 

Marek si myslí, že keby nebolo nákladov na dochádzanie a strateného času (jeho aj advokátovho), záloh na svedkov, poplatkov za odvolania, nákladov na tlač, kopírovanie, poštu a osobných nákladov na údržbu všetkých týchto činností, tak by vymáhanie omeškaných faktúr bolo lacnejšie najmenej o 70%.

Úverovanie dlžníkov, čiže kto manipuluje s tvojím kapitálom

Marek však čísla vyššie berie s rezervou. Majú totiž zmysel len v prípade, že sa peniaze vôbec podarí vymôcť. A ak nie? Potom nejde len o vyrobený tovar, ale aj o náklady na poplatky, náklady advokáta, náklady na cestovanie a stratený čas. A práve táto otázka prelomila pohár horkosti a podnietila Marka ku kontaktu s Ultima Ratio. Verejne dostupné údaje totiž hovoria, že úspešnosť exekúcií v Poľsku neprekračuje 20%.

- „Keď odberateľ nezaplatí faktúru, potom on začne nakladať s kapitálom mojej firmy. Niekedy dlh vôbec nevráti. Pri pomalých obchodných súdoch má nečestný dlžník dosť času na to, aby nepozorovane skryl majetok a zbankrotoval. Exekútor sa potom vracia naprázdno“ - vysvetľuje sarkasticky. 

Muselo teda uplynúť až pol hodiny, než sme si uvedomili, že Marek by skutočne chcel s Ultima Ratio zlepšiť vymáhateľnosť omeškaných pohľadávok vo svojej firme!

Aby sa kapitál rýchlo vrátil do firmy

V tom momente sa rozhovor rozvinul hladko. Existuje veľmi jasná závislosť medzi obdobím meškania pohľadávky a šancou na jej vymáhanie. Ako vyplýva z správ firiem zaoberajúcich sa vymáhaním pohľadávok, zatiaľ čo po troch mesiacoch má veriteľ ešte 80% šancu na vymáhanie dlhu od svojho dlžníka, po roku táto šanca klesá na 10%. S uplynutím času dlžníci zvyčajne prestanú odpovedať na hovory a reagovať na upomienky. Platí len tých veriteľov, ktorí sú zabezpečení, majú silné tituly a môžu rýchlo začať s vymáhaním. Ostatným kážu čakať.

Medzitým sa v Ultima Ratio konania uskutočňujú mimoriadne rýchlo. Regulárna dĺžka trvania prípadu je 3 týždne, aj keď prax ukazuje, že rozsudky padajú zvyčajne už po 11 dňoch. To je pre nečestných odberateľov Marka príliš krátke obdobie, aby dokázali jeho peniaze dať do obehu. Zbavenie sa majetku alebo uvedenie sa do insolvencie v tak krátkom období tiež neprichádza do úvahy, pretože by to vyžadovalo podniknutie mnohých ráznych a z pohľadu Marka úplne transparentných krokov poukazujúcich na úmyselné odstránenie, skrytie, predaj, darovanie, záťaž alebo poškodenie majetku - teda na trestný čin podľa článku 300 Trestného zákona.

Obohatený o takúto vedomosť, Marek rýchlo dospel k záveru, že keby jeho odberatelia súhlasili s rozhodcovskou doložkou v Ultima Ratio, mali by silný podnet na včasné plnenie faktúr!

Táto posledná myšlienka nakoniec vyjasnila Markove pochybnosti. Dohodli sme sa na ďalšom stretnutí, tentoraz už konkrétnejšom, s účasťou jeho advokáta. Marek chce vymáhať omeškané platby čo najrýchlejšie - rýchlejšie ako jeho konkurencia. Má už aj nápad, ako prinútiť odberateľov jeho firmy prijať zmeny v rámcových zmluvách…

Ale o tejto časti rozhovoru napíšeme v ďalšom príspevku!

Medzitým, ak Vás tento príbeh zaujal a chceli by ste sa dozvedieť viac o Ultima Ratio, pripravili sme pre Vás podrobnú správu!