Keď sa pýtame na všeobecné súdy na Slovensku, podnikatelia sú obvykle sklamaní a bezradní. Často podávajú žaloby na úhradu nevyplatených faktúr v nádeji na rýchle získanie pohľadávok. Súdy po priemere 3,5 mesiaca vydávajú príkaz na úhradu, avšak právo umožňuje dlžníkom podať bezplatný odpor. To stačí na to, aby príkaz na úhradu stratil účinnosť a prípad sa presunul do bežného konania. To bude prebiehať počas ďalších 13 mesiacov. V dôsledku toho si firmy myslia, že dlžníci môžu prípad naťahovať donekonečna a nezaplatiť dlhy, pretože ich to nič nestojí. „V našom Súde je to inak“ – ponáhľame sa s odpoveďou.

V Ultima Ratio sa poplatok platí ako z žaloby, tak aj z odpovede na žalobu.

Týmto spôsobom chceme zabezpečiť rýchle a od prieťahov oslobodené konanie. Nakoniec sme si stanovili cieľ vydať rozsudok do 3 týždňov od dňa podania žaloby. V našich predpokladoch budú odporcovia podávať odpovede iba v tých prípadoch, kde skutočne veria v silu svojich argumentov. Keď vyhrajú, dostanú späť všetky vynaložené náklady. Ak by sa však chceli brániť v prípadoch vopred prehratých len preto, aby získali na čase, nevyhnutnosť zaplatiť poplatok za takúto obranu ich od toho účinne odradí. Už v starovekom Ríme museli obe strany občianskeho sporu vložiť do chrámu príslušné finančné sumy (tzv. „sacramentum“), aby súd riešil ich spor. V dnešných časoch je toto pravidlo pomerne všeobecne prijaté v medzinárodnej arbitráži.

Prečo? V krajinách so zavedenou arbitrážnou kultúrou majú mnohí podnikatelia zlé skúsenosti s rozhodcovskými súdmi, kde je celé odmeniovanie všetkých rozhodcov hradené z poplatku, ktorý vkladá ich oponent.
V Ultima Ratio takáto situácia nenastane. Rozhodca je losovaný a nie vyberaný, pričom náklady konania – relatívne nízky náklad – znášajú obe strany sporu. Niet teda dôvodu, aby sa niektorá z nich u nás cítila nekomfortne alebo neisto. Ide predsa o ich konanie, ich vec.

Rozsudok vydáva notár, teda zástupca povolania, ktorý sa už roky teší najvyššej verejnej dôvere medzi právnickými profesiami.