150 dôvodov nedoručenia e-mailu

Podľa názoru navrhovateľov je pre každého používateľa elektronickej pošty samozrejmé, že e-maily dorazia k adresátovi takmer v reálnom čase. Je to však naozaj tak? Každý predsa zažil situáciu, keď jeho e-mail z nejakého dôvodu nedorazil k adresátovi. Informatikov rozlišujúc takmer 150 dôvodov tohto stavu. Niekto môže urobiť chybu v adrese. Server odosielateľa môže byť automaticky považovaný za spamujúci softvérom na serveri adresáta. Veľkosť správy môže prekročiť stanovený limit. Doručená poštová schránka môže byť plná. Mailový server môže byť dočasne nedostupný. Adresát môže zablokovať možnosť prijímania správ od konkrétneho odosielateľa. A tak ďalej.

Poznámky o dôvode nedoručenia zásielky

V prípade doručovania doporučených listov môže súd jednoducho určiť, prečo list nedorazil k adresátovi (poštár to uvádza na formulári prijatia - napríklad: „adresát sa odsťahoval“), zatiaľ čo v prípade e-mailovej korešpondencie navrhované predpisy takýto postup vôbec nepredpokladajú. Súdna kancelária teda jednoducho pošle zásielku strane a považuje ju za doručenú. Nebude mať povinnosť ju poslať znova. Celá zodpovednosť za technické problémy s jej odoslaním bude prenesená na adresáta. 

Nutné preskúmanie logov

Takéto stanovisko by bolo odôvodnené, keby sa zároveň predpokladal mechanizmus pre strany, ako overiť, prečo k nim daná zásielka nedorazila. Strana, ktorá z technických dôvodov e-mail nedostala, by mohla potom vyvrátiť fikciu, že jej bol doručený, tvrdením, že napr. jej mailový server automaticky považoval server súdu za spamujúci. V novej realite však strany takúto možnosť mať nebudú. Nové predpisy totiž nepredpokladajú povinnosť skúmať logy poštových serverov odosielateľa a prijímateľa zo strany administrácie súdu.

Príklad Ultima Ratio

Vopred sa ospravedlňujeme čitateľom za uvedenie príkladu našej činnosti, je potrebné upozorniť na spôsob, akým u nás prebieha skúmanie nesprávne doručených e-mailov. Zdá sa, že je to najlepší spôsob, ako ilustrovať vážnosť situácie. 

Podľa pravidiel Ultima Ratio sa žaloby doručujú odporcovi na adresu uvedenú v zmluve, ktorá je zdrojom rozhodcovskej dohody alebo na adresu v verejnom registri. Ak správa nedorazí k adresátovi, na profile prípadu sa objaví príslušná technická správa. Správca IT systému tiež skúma dôvod nedoručenia.

Arbitrovi a stranám sa zjaví nasledujúca správa (príklad z včerajška):

Arbitr má pokojné svedomie

V uvedenom príklade môže arbiter s najväčšou pravdepodobnosťou pokojne uznať žalobu za úspešne doručenú. Podľa vysvetlenia IT správcu súdu je totiž v zmluve strán uvedená neexistujúca e-mailová adresa, a preto dôsledky takéhoto zanedbania jednoznačne znáša tá strana, ktorá takú adresu uviedla. Čo je dôležité, správa obsahuje aj podrobnú technickú správu z poštového servera súdu. Ak sa v budúcnosti ukáže, že žalovaný má námietky voči arbitrovi za uznanie zásielky zo 22. februára 2021 za doručenú, môže vo formulárnom konaní vznesť primeranú námietku. Na profile prípadu sú dostupné všetky potrebné informácie a údaje.

Dôležité je nevypleštiť dieťa s vodou

Je ťažké zdieľať argumenty právnikov o „prikovaní k e-mailu“ alebo nemožnosti vziať si dovolenku. Ak spoločnosť chce rýchle súdnictvo, moment, keď súd doručuje stranám príkazy, písomnosti alebo rozsudky, nemôže závisieť od ich vlastnej vôle. Napriek tomu navrhovaný spôsob regulácie vyvoláva vážne pochybnosti právnej aj informatickej povahy. V Ultima Ratio je percento nesprávne doručených zásielok s žalobou približne 1%. Našťastie, neskoršie doručenia už prebiehajú v IT systéme súdu. Spočívajú na publikovaní písomnosti na profile prípadu, o čom strany sú okamžite informované, okrem iného, SMS-kou a push notifikáciou.