V rozhodcovských súdoch jednu vec najčastejšie posudzuje až traja rozhodcovia. Prvého menuje žalobca, druhého žalovaný a tretieho – sami rozhodcovia. Alternatívnym spôsobom menovania rozhodcov, praktizovaným v niektorých rozhodcovských súdoch, je losovanie. V prípade losovania strany nemajú vplyv na to, kto bude riešiť ich prípad – to silne pripomína situáciu známu z bežných súdov. Aké sú prednosti obidvoch týchto riešení a prečo sa táto otázka premieta do rýchlosti konania?

Bezpochyby možnosť vybrať si „vlastného“ rozhodcu má neraz svoje výhody. Spomedzi dostupných rozhodcov môžeme vybrať toho, ktorého špecializácia, profesijné úspechy alebo odborná spôsobilosť najlepšie vyhovujú charakteru sporu. Má to zvlášť dôležitý význam, keďže prípady z oblastí ako nekalá súťaž alebo duševné vlastníctvo sú relatívne náročné. Je vhodné, aby sa nimi zaoberali kompetentní odborníci. Okrem toho samotný akt výberu rozhodcov zahŕňa ich vyzdvihnutie a vytvára medzi účastníkmi procesu určitú priamu komunikáciu, vzácnosť a dôveru.

Bohužiaľ, súdy v uvedenom formáte nemôžu konať rýchlo. Zvyčajne strana nedôveruje rozhodcovi vybranému protistranou. Navyše musia byť rozhodcovia až traja – právo na menovanie rozhodcu patrí každej strane a ku rozhodcom vybraným stranami treba pridať tretieho, aby bol počet rozhodcov nepárny a mohol rozhodnúť. Na voľbu tohto tretieho rozhodcu už strany nemajú vplyv. Rozhodcovia a strany musia potom nájsť vhodný termín na prvé a ďalšie pojednávanie. Priateľská atmosféra poskytuje priestor na zhovievavosť voči iniciatíve dôkazového bremena – prebiehajú všetky dôkazy, ktoré sú uvedené. Prípady pred takýmito rozhodcovskými súdmi trvajú v dôsledku toho tak dlho ako prípady pred bežnými súdmi.

V Ultima Ratio sme sa rozhodli pre menovanie rozhodcov prostredníctvom losovania. Sme totiž elektronický súd, v ktorom výber konkrétnych rozhodcov aj tak neplnil by svoju pôvodnú úlohu, lebo strany aj tak nemajú s nimi priamy kontakt. Namiesto toho, element dôvery strán voči Ultima Ratio budujeme na základoch notárskej korporácie a nezaujatých notároch.  Preto naše prípady môžu byť rozhodované jednostranne, čo umožňuje vydanie rozhodnutia v rýchlom, 21-dňovom termíne.

Výskumy a rozhovory s podnikateľmi nás presvedčili, že možnosť výberu rozhodcu na posúdenie prípadu nie je pre nich otázkou významnou. Rozhodnúc sa pre rozhodcovský súd, vyjadrujú dôveru nie konkrétnym rozhodcom, ktorých v štádiu uzatvárania zmluvy predsa len definovať nemôžu, ale inštitúcii stojacej za súdom. V prípade Ultima Ratio takou inštitúciou je Zväz notárov Slovenskej republiky. Podnikatelia oceňujú skutočnosť, že náš Zväz zabezpečuje správnu úroveň vydaných rozsudkov, nestrannosť rozhodcov, jednotnosti rozhodnutí v podobných prípadoch a striktný dohľad nad rozhodovacím procesom. Naše výskumy dali dôvodne predpokladať, že podnikatelia sa budú cítiť komfortne, keď vedú sporu medzi nimi rozhodne nezávislý od strán rozhodca losovaný z listov rozhodcov Ultima Ratio.

V rozhodcovskom súde rozhodca napriek tomu nie je predstaviteľom alebo zástupcom strany, ktorá ho vybrala. Taká strana od neho v dôsledku nemôže očakávať, že bude dbať na jej záujmy na úkor druhej strany.

To samozrejme neznamená, že v mene rýchlosti konania nekladáme dôraz na odbornú úroveň vydaných rozhodnutí ani na priateľskú atmosféru medzi stranami. Algoritmus losujúci rozhodcu bude brať ohľad na jeho špecializáciu v danej oblasti práva. Rozhodca vždy bude môcť tiež využiť pomoc špeciálneho panelu expertov. O komunikáciu strán a rozhodcu sme sa postarali navrhnutím špeciálneho chatu pre každú vec. Vyšli sme z predpokladu, že v súčasnosti ľudia komunikujú najmä týmto spôsobom. Na chate budú môcť strany – aj v reálnom čase – diskutovať, predkladať návrhy, odpovedať na otázky alebo pochybnosti rozhodcu, pýtať sa na stav prípadu, viesť zmierovacie rokovania alebo dohodnúť termín prípadnej telekonferencie. Tento nástroj by mal inšpirovať dôveru strán voči Ultima Ratio minimálne rovnocenne, ako priamy kontakt strán s rozhodcami inšpiruje dôveru strán v iné rozhodcovské súdy.